Prvé jarné preteky: rýchly terén, nové skúsenosti a cenné ponaučenia

Máme za sebou prvé jarné preteky, ktorých sa zúčastnili aj naši nováčikovia. Rovinatý terén záhorských borovicových lesov bol pre nich pomerne tvrdým orieškom. Orientácia v takomto prostredí je totiž výrazne odlišná od tej, na ktorú sme zvyknutí v našom hornatom teréne.

Na pretekoch v tejto oblasti som bol približne pred dvoma rokmi, takže som už mal predstavu, čo ma čaká. Od Vianoc som poctivo trénoval a náš kopcovitý terén mi dodal kondíciu ako nikdy predtým. Chcel som sa preto presvedčiť, ako sa táto príprava prejaví priamo na pretekoch.

Prepotené tričká pri tréningoch okolo Sidorova určite neboli nadarmo. Rovnako aj tréningový výbeh na Čebrať, ktorý miestami pripomínal skôr horolezecký výstup než bežeckú trasu, zanechal na mojej kondícii svoje stopy. Na prvé preteky tejto sezóny som sa preto veľmi tešil.

Samotný terén bol pomerne jednoduchý, s minimálnym prevýšením. Po príprave v kopcovitom prostredí Ružomberka sa preto zdal naozaj ľahký. Všetky tri etapy by som hodnotil ako veľmi rýchle – takmer šprintové. Líšili sa najmä dĺžkou tratí. Orientačne boli trate podľa môjho názoru stredne náročné, no kondične skôr jednoduché.

Osobne mi však viac vyhovujú klasické trate v členitejšom teréne, ideálne s väčším prevýšením. Tento typ „šprintového“ tempa na klasickej trati mi až tak nesedí. Napriek tomu však príjemné prostredie zanechalo na všetkých účastníkoch pekné spomienky.

V prvých dvoch etapách som urobil niekoľko mapových chýb, ktoré ma stáli cenný čas. Aj tie napokon rozhodli o tom, že som v celkovom hodnotení troch etáp obsadil štvrté miesto.

Našich nováčikov možno hodnotiť najmä ako športovcov, ktorí zbierajú skúsenosti a učia sa na vlastných chybách. Aj takéto preteky sú dôležitou súčasťou ich športového rastu.

(WS)

Najlepšie umiestnenie: