Orientačný beh na britský spôsob: Keď vás mapa sklame, ale katedrála zachráni

Pracovné povinnosti ma zaviali ďaleko za hranice Slovenska – priamo do kolísky moderného športu, Veľkej Británie. Pre orientačného bežca je to splnený sen. Kým u nás je súťaží počas sezóny niekedy pomenej, britské ostrovy ponúkajú nekonečné možnosti na technické zlepšovanie v terénoch, o akých sa nám v strednej Európe ani nesníva..

Anglický terén: Medzi ovcami a golfistami

Anglicko je krajina s úplne inou klímou a charakterom krajiny, než na aký sme zvyknutí. Hoci je severnejšie, vďaka Golfskému prúdu je tu počasie nevyspytateľné, no fascinujúce. Južná a centrálna časť sú síce husto osídlené, no stačí vycestovať kúsok za mesto a ocitnete sa v takzvanom moorlande.

Pre nás „stredozemcov“ je moorland fascinujúci – sú to otvorené pláne, rašeliniská a bažiny, kde stromy takmer nerastú. Pri behu tu namiesto lesnej zveri stretnete skôr tisíce oviec, zajace, bažanty a v niektorých špecifických lokalitách dokonca kľučkujete pomedzi nič netušiacich golfistov. Je to skutočný raj pre „orientačných fajnšmekrov“.

10. apríl 2010: Bixslade (Forest of Dean)

Moje prvé preteky ma zaviedli do lokality Forest of Dean, blízko hraníc Anglicka a Walesu. Lesov je v tejto časti Británie ako šafranu, preto som sa na tento listnatý revír veľmi tešil. Motivácia bola obrovská, no hneď prvá kontrola ma poriadne schladila.

Keď mapa nestíha realite

Už na štarte organizátori upozorňovali na nezrovnalosti v mape, ale realita bola ešte tvrdšia. Mapa bola staršia a nekvalitná – chýbali na nej nové cesty, mnohé detaily nesedeli a porasty nezodpovedali skutočnosti.

Hľadať kontrolu definovanú ako „hranica porastu“ v lese, kde porasty nesedia, je čisté zúfalstvo. Prvú kontrolu sme tam „zúfalo“ hľadali viacerí. Obrovská časová strata hneď v úvode ma prinútila riskovať, aby som manko dohnal, no nepresná mapa mi hádzala polená pod nohy aj ďalej.

Boj s černičím

Najväčšou fyzickou skúškou bol postup medzi 3. a 4. kontrolou. Vydal som sa priamo cez lúku, ktorá však bola v skutočnosti nepriechodnou džungľou divokých černíc. V mape chýbalo značenie (zelené šrafovanie), ktoré by ma včas varovalo. Keby tam bolo, radšej by som volil dlhší obeh po chodníku. Dohľadávka 4. kontroly z rohu lúky by mala byť triviálna, ale v Bixslade „proste nič nesedelo“.

Nakoniec som vybojoval 17. miesto. Vzhľadom na technický stav mapy a minúty stratené hľadaním „neexistujúcich“ hraníc porastov to nebola žiadna katastrofa, ale skôr cenná skúsenosť s britským štýlom mapovania.

Odškodné v podobe kultúry

Aby som deň nekončil s negatívnymi pocitmi, cestou späť som sa zastavil v meste Gloucester. Tamojšia katedrála je architektonický skvost a fanúšikovia filmu ju určite spoznajú – práve v jej chodbách sa nakrúcali scény z filmov o Harrym Potterovi. Prechádzka touto monumentálnou pamiatkou rýchlo vymazala frustráciu z nepodarených kontrol a domov som sa vracal s dobrým pocitom.

Británia ma naučila jedno: orientácia nie je len o behu, ale aj o schopnosti zachovať si chladnú hlavu, keď sa svet okolo vás nezhoduje s papierom v ruke.

Sandwell Valley: Bronzový úspech na predmestí Birminghamu

Dátum pretekov: 17. apríl 2010 Lokalita: Sandwell Valley, Birmingham

Moje britské turné pokračovalo v Sandwell Valley, rozsiahlom a prekrásnom parku na okraji Birminghamu – druhého najväčšieho mesta Veľkej Británie. Na tieto preteky som sa mimoriadne tešil, pretože sľubovali nielen kvalitný športový zážitok, ale aj možnosť opäť navštíviť centrum mesta, ktoré som si obľúbil už počas svojich predošlých návštev.

Slnko, jazerá a britské ploty

Po malých navigačných problémoch sa nám podarilo úspešne doraziť priamo na zhromaždisko. Privítalo nás nádherné slnečné počasie, ktoré v kombinácii s miestnymi jazierkami vytváralo priam idylickú atmosféru. Hoci jazerá lákali na osvieženie, skorá jar nás rýchlo vyviedla z omylu – na kúpanie bolo ešte priskoro.

Terén pretekov bol veľmi pestrý. Išlo o zaujímavú kombináciu rýchleho šprintu v otvorenom parku a klasického orientačného behu v priľahlých lesnatých častiach. Špecifikom britských parkových pretekov je nutnosť neustále sledovať nepriechodné ploty a múry. Pretekár musí v plnom tempe rýchlo hľadať bránky a priechody, inak riskuje zbytočné obbiehanie a časovú stratu.

Cesta k 3. miestu

Trať mi celkom sedela, no nevyhol som sa zaváhaniam. Osudnou sa mi stala najmä 6. kontrola, kde som urobil chybu, ktorá ma stála drahocenné minúty. Drobné nepresnosti v dohľadávkach v lesných pasážach ma tiež obrali o čas, no v konečnom súčte to stačilo na vynikajúce 3. miesto. Po predchádzajúcich skúsenostiach so starými mapami bol tento bronzový výsledok skvelou vzpruhou.

Birmingham: Od moderného umenia po Bullring

Po pretekoch prišla na rad očakávaná prehliadka mesta. Birmingham je v porovnaní s Londýnom oveľa pokojnejší, no architektúrou mu smelo konkuruje. Dominantou centra je futuristická budova nákupného centra Bullring, ktorá je ukážkou špičkovej modernej architektúry.

Ako dizajnérsku zaujímavosť musím spomenúť aj umelecky spracované verejné priestory a toalety v tomto komplexe. Sú dôkazom toho, že aj funkčné miesta môžu byť spracované s vysokým citom pre dizajn a umenie, čo ocení každý návštevník v tom správnom momente.

Sandwell Valley potvrdilo, že orientačný beh v Británii dokáže spojiť náročný šport so spoznávaním ikonických miest.

Sallowvallets: Repríza vo Forest of Dean na novej mape

Dátum pretekov: 24. apríl 2010 Lokalita: Sallowvallets, Forest of Dean

Moje ďalšie kroky viedli opäť do rozsiahlej lesnatej oblasti Forest of Dean. Po predchádzajúcej skúsenosti s nepresnou mapou v Bixslade som do lokality Sallowvallets odchádzal s miernym rešpektom, no tentokrát nás čakalo príjemné prekvapenie.

Bike centrum a precízna navigácia

Zhromaždisko bolo situované pri miestnom cyklistickom centre, čo výrazne uľahčilo logistiku. Trafil som bez najmenších problémov a hneď po príchode ma potešila kvalita mapových podkladov. Na rozdiel od môjho prvého štartu v tejto oblasti, novšia mapa Sallowvallets sedela podstatne lepšie.

Hoci sa v teréne vyskytlo niekoľko nových prvkov, ktoré v čase mapovania ešte neexistovali, všetko bolo v rámci normy a dalo sa s tým pri postupe rátal.

Plynulý beh bez strát

Samotné preteky prebehli v mojom podaní veľmi hladko. Kontroly som nachádzal bez väčších zaváhaní, čo mi umožnilo sústrediť sa viac na tempo než na neustále hľadanie chýbajúcich objektov v mape. Celkovo hodnotím tento deň veľmi pozitívne – les bol bežecky zaujímavý a orientačne férový.

Jedinou záhadou týchto pretekov ostáva výsledková listina. Napriek môjmu dobrému pocitu z výkonu sa mi k oficiálnym výsledkom po čase už nepodarilo dopátrať. Niekedy je však dôležitejší samotný zážitok z bezchybného prechodu traťou než výsledné číslo v tabuľke.

Forest of Dean mi tak v Sallowvallets napravil chuť a ukázal, že aj britské lesy vedia byť k orientačnému bežcovi prívetivé.

Painswick Beacon: Orientačný beh na golfovom ihrisku s výhľadom

Dátum pretekov: 8. máj 2010 Lokalita: Painswick Beacon, Gloucestershire

Netrvalo dlho a naskytla sa mi ďalšia príležitosť preveriť svoje schopnosti, tentoraz neďaleko malebnej dedinky Painswick. Toto miesto je známe svojím kopcovitým charakterom a ja som sa už nevedel dočkať, čo mi miestny terén pripraví.

Hrebeň plný detailov a panorám

Mapa pokrývala výrazný hrebeň, ktorý ponúkal dychberúce výhľady do šíreho okolia. Zaujímavosťou bolo, že podstatná časť pretekov sa odohrávala priamo v areáli miestneho golfového ihriska.

Terén bol mimoriadne členitý, čo si vyžadovalo maximálne sústredenie a detailné čítanie mapy. Každá terénna nerovnosť či kopček hrali svoju rolu. Počas behu sa k nám pridalo aj typické britské počasie – mierny dážď. Ten však nebol prekážkou, práve naopak, v tempe pôsobil príjemne osviežujúco.

Súboj s mapou aj s vlastnou obuvou

Hoci mi orientácia v tomto priestore sedela, mojou najväčšou „priťažujúcou okolnosťou“ sa stala vlastná výstroj. Nové topánky ma začali nepríjemne tlačiť a ku koncu trate mi spôsobili bolestivé otlaky. Každý krok v členitom teréne tak bol skúškou vôle.

Napriek technickým problémom s obuvou a pár drobným zaváhaniam v dohľadávkach hodnotím preteky na Painswick Beacon veľmi kladne. Kombinácia náročnej orientácie, golfového trávnika a panoramatických výhľadov urobila z tohto dňa ďalší nezabudnuteľný britský zážitok.

Cleeve Hill: „Letecké“ výhľady a horúčava v Cotswolds

Dátum pretekov: 25. máj 2010 Lokalita: Cleeve Hill, Gloucestershire

Tieto preteky som si jednoducho nemohol nechať ujsť – odohrávali sa totiž v mojom vtedajšom „domácom“ teréne. Cleeve Hill je najvyšším bodom Cotswoldských vrchov a mapa sľubovala fascinujúci zážitok priamo na ich hrebeni.

Otvorená krajina a golfový „slalom“

Charakteristika tohto terénu by sa dala zhrnúť do pár slov: úplná absencia lesa, nekonečné množstvo terénnych detailov, husté kríky a všadeprítomné, lietajúce golfové loptičky. Z hrebeňa sa nám naskytol dychberúci, priam „letecký“ výhľad na okolitú krajinu.

Prekvapilo nás však počasie. Namiesto očakávanej britskej klasiky prišlo neuveriteľne teplé, priam južanské slnko. Beh v otvorenej krajine bez kúska tieňa a bez občerstvovacích staníc sa tak rýchlo stal vyčerpávajúcim bojom o energiu.

Súboj s ukrytými lampiónmi

Technicky som sa nevyhol chybám. Najväčšie zaváhanie prišlo na 11. kontrole, ktorú som jednoducho prebehol. Lampión bol dôsledne ukrytý v malom hustníku a kým som ho dohľadal, stratil som približne 6 minút. Ak k tomu pripočítam neistý štart na prvú kontrolu a ďalšie drobné nepresnosti (spolu asi 4 minúty), výsledný čas mohol byť oveľa lepší.

Konečné umiestnenie:

• 4. miesto v mojej kategórii (M21)

• 17. miesto v celkovom poradí všetkých kategórií bežiacich túto trať.

Napriek únave z horúčavy a hnevu nad „neviditeľnou“ jedenástkou hodnotím Cleeve Hill ako jeden z najkrajších terénov môjho britského pobytu. Orientácia v takejto otvorenej a detailnej krajine je pre každého bežca obrovskou školou.

Minchinhampton: Nečakaný rogaining a víťazstvo nad všetkými kontrolami

Dátum pretekov: 5. jún 2010 Lokalita: Minchinhampton (neďaleko Stroudu), Cotswolds

Záver jarnej sezóny v oblasti Minchinhampton sľuboval klasický zážitok v kopcovitom teréne Cotswoldských vrchov. Aspoň to som si myslel, kým som neprišiel na prezentáciu.

Štart, ktorý ma zaskočil

Už pri registrácii mi bolo divné, že nie sú na výber žiadne kategórie. Kým som sa stihol zorientovať, o dvanástej hodine sa obrovský dav bežcov naraz rozbehol na všetky svetové strany. „Prišiel som neskoro,“ blyslo mi hlavou. Rýchlo som zistil, že nejde o klasické preteky, ale o formu rogainingu (scorelaufu).

Pravidlá boli jasné (hoci som ich lúštil za pochodu): pretekár dostane mapu so všetkými kontrolami a má presne jednu hodinu na to, aby ich nazbieral čo najviac v ľubovoľnom poradí. Bez rozcvičky a v poriadnom časovom strese som sa vydal na trať ako úplne posledný účastník.

Stratégia v neobvyklej horúčave

Britské počasie opäť prekvapilo tropickou horúčavou. Vedel som, že v tomto formáte rozhoduje stratégia. Zvolil som okruh zo západu na sever a následne na východ.

Postupne som "čistil" mapu: cez kontroly 62, 61, 33 a 43. Pri kontrole 34 už mnohí váhali, no mne sa ju podarilo trafiť hneď. Po rýchlych bodoch na 35 a 36 som sa rozhodol pre riskantnejšiu, ale strategicky dôležitú zachádzku na 37 a 42, aby som ich mal z krku a nemusel sa po ne vracať.

Nasledovala fyzicky náročná pasáž cez kontroly 46, 52, 53 a 54. Jedinú väčšiu chybu (asi 3 minúty) som spravil pri postupe na 47, kde som sa mierne odklonil zo smeru, no včas som to korigoval. Najvzdialenejšia kontrola 58 bola psychologickým zlomom – odtiaľ som sa už konečne otáčal smerom k cieľu cez 59, 60 a bežecké úseky 48, 49.

Finále v kopcoch a uznanie domácich

Záver bol brutálny. Pri pohľade na kontrolu 51 mi prišlo nevoľno – znamenala totiž tiahly výbeh naspäť do kopca. Posledné kontroly 41, 39 a 40 som bral už len silou vôle s pohľadom na hodinky.

Do cieľa som dobehol s časom necelé tri minúty nad limit. Ten pocit však stál za to: ako jediný pretekár z celého poľa som našiel úplne všetky kontroly na mape. Vyslúžil som si tým údiv a uznanie aj u domácich britských bežcov, čo ma nesmierne povzbudilo.

Celkové hodnotenie: Systém bodovania bol neúprosný – za každú kontrolu 10 bodov, no za každú minútu nad limit trestné body. Moje trojminútové meškanie znamenalo stratu 30 bodov. V konečnom zúčtovaní ma to zaradilo na vynikajúce 2. miesto.

Minchinhampton bol skvelou bodkou za sezónou. Ukázal mi, že orientačný beh v Británii je pestrý a neustále dokáže prekvapiť novými formátmi, ktoré vás nenechajú upadnúť do stereotypu.

Castlemorton Common: Súboj s bažinami a skvelé medzičasy

Dátum pretekov: 12. jún 2010 Lokalita: Castlemorton Common (Worcestershire), finále Malvern Mini League

Sezónu v Británii som zakončil vo Worcestershire, priamo na úpätí Malvern Hills. Čakal nás bežecky rýchly, rovinatý terén, ktorý však bol poriadne zradný – stovky hustníkov a nespočetné množstvo bažín. Miestami to bolo až adrenalínové, keďže v niektorých močiaroch sa človek ponoril aj desiatky centimetrov hlboko.

Famózny štart a prvé komplikácie

Do prvej polovice trate som vyrazil s obrovským nasadením. Na 1. kontrolu som mal dokonca absolútne najlepší medzičas dňa! Formu potvrdili aj kontroly 2 až 4, kde som sa držal na priebežnej druhej priečke. Aj neskôr sa mi darilo striedať dobré momenty – na 11. kontrole som mal tretí a na 12. kontrole opäť najlepší čas.

Potom však prišla osudná 13. kontrola. Kombinácia rýchleho behu a neprehľadného terénu ma vyhodila zo smeru. Kontrolu som prebehol a zamotal sa v bažinách, čo ma stálo neskutočných 8 minút straty na lídra. Že ma táto chyba poriadne nahnevala, potvrdil hneď nasledujúci úsek na 14. kontrolu, kde som zo seba vydal maximum a opäť zajazdil najlepší medzičas.

Súboj s hustou sieťou lampiónov

Ďalšie zdržanie prišlo kvôli nepozornosti pri identifikácii objektov. Splietol ma lampión na inom výraznom strome, ktorý sa nachádzal o pár metrov skôr než ten môj. Výsledkom bola dvojminútová strata.

Podobne ma vytrápila aj 18. kontrola. V jej okolí bolo umiestnených viacero lampiónov pre rôzne kategórie, čo ma na chvíľu dezorientovalo a stálo ďalšie 3 minúty. Napriek tomu som na úsekoch 16, 19, 20 a 21 stále dosahoval časy v top trojke. Posledné výraznejšie zaváhanie prišlo na 25. kontrole (strata cez 3 minúty).

Celkové zhodnotenie: Rýchlosť bola, presnosť chýbala

Suma sumárum: na štyroch kontrolách som nechal dokopy viac ako 16 minút. Keby som sa týmto chybám vyvaroval, s prehľadom by som útočil na prvé miesto. Medzičasy na ostatných kontrolách však jasne ukazujú, že som bežecky stíhal najlepším.

Znalosť domáceho prostredia hrala Angličanom do kariet – presne vedeli, kedy spomaliť. Mňa moja neznalosť terénu občas „utopila“ v bažinách alebo v spleti podobných hustníkov. Aj napriek chybám však konečný výsledok v tejto silnej konkurencii nie je vôbec zlý.

Bodka za dňom na hrebeni Malvern Hills

Po pretekoch som si napravil chuť turistikou na nádherný horský hrebeň Malvern Hills. Z jeho vrcholov sa mi naskytol jeden z najkrajších výhľadov na Anglicko a susedný Wales. Bol to dokonalý relax po náročnom súboji s britskými močiarmi.

Výsledky Medzičasi Tabuľka medzičasi

Old Hills: Keď sa mapa stane hádankou ukrytou v pamäti

Dátum pretekov: 15. júl 2010 Lokalita: Old Hills (Worcestershire)

Keď som uprostred týždňa náhodou objavil propozície na večerné preteky vzdialené len 16 míľ od môjho vtedajšieho bydliska, neváhal som ani sekundu. Povedal som si, že večerný beh v teréne mi po práci padne vhod. Netušil som však, že nepôjde len o fyzický tréning, ale o poriadnu skúšku mojich mozgových závitov.

Orientačný beh „naslepo“

V propozíciách som narazil na zaujímavú formu pretekov – pamäťový orienťák. Jeho princíp bol fascinujúci a pre mňa úplne nový. Prvá polovica trate sa bežala úplne bez mapy v ruke. Pretekár si na štarte pozrel výsek mapy s cestou k prvej kontrole a musel si ju zapamätať. Ak kontrolu úspešne našiel, čakal ho tam ďalší kúsok mapy s postupom na nasledujúci bod. Takto to pokračovalo až do polovice trate. Až v druhej časti sme dostali klasickú mapu so zvyšnými kontrolami.

Boj s neznámym terénom a padajúcim šerom

Hoci od rána vytrvalo pršalo, k večeru sa obloha našťastie vyčistila. Lokalitu Old Hills som vôbec nepoznal a s blížiacim sa podvečerom vo mne narastali obavy. Hľadať kontroly „naslepo“ v cudzom lese nie je maličkosť. Zo strachu, aby som sa v tme úplne nestratil a trafil aspoň naspäť k autu, som si zvolil kratšiu trať.

Stratiť sa bolo totiž nesmierne ľahké. Celý váš úspech závisel od toho, ako presne ste si dokázali zapamätať detaily z malého výseku mapy na predchádzajúcej kontrole. Išlo o maximálne preverenie vizuálnej pamäte a schopnosti udržať smer v teréne bez neustálej kontroly papiera v ruke.

Skúsenosť, ktorá cibrí zmysly

Tento špeciálny formát ma nadchol. V druhej polovici, keď som už v ruke držal klasickú mapu, sa mi bežalo oveľa istejšie, no práve tá prvá, „pamäťová“ časť, mi dala najviac. Bol to skvelý tréning sebadôvery a koncentrácie.

Večerný beh v Old Hills mi ukázal, že orientačný beh nie je len o rýchlych nohách, ale aj o schopnosti udržať si jasný obraz terénu v hlave, aj keď vám ho osud (alebo staviteľ trate) zoberie z rúk.

Worcester Beacon: Búrka, blesky a orientačný beh na prežitie

Dátum pretekov: 22. júl 2010 Lokalita: Worcester Beacon, Malvern Hills

Ďalšie večerné preteky organizované klubom Harlequins sa odohrávali priamo na hrebeni Malvern Hills. Bol to zážitok, na aký sa nezabúda – nielen kvôli terénu, ale najmä kvôli dramatickým okolnostiam, ktoré nás na trati postretli.

Ako na hrebeni Nízkych Tatier

Strmý horský hrebeň preveril kondíciu každého súťažiaceho. Panoramatické výhľady boli ohromujúce a pripomínali beh po hrebeňovke Nízkych Tatier. Celé podujatie malo skôr charakter horského orientačného behu, ktorý je u nás známy pod názvom KarpatTrek.

Boj o prežitie v priamom prenose

Počasie sa však rozhodlo, že nám nič nedaruje. Priamo na hrebeni nás zastihla silná búrka. Z pokojných pretekov sa v momente stalo dobrodružstvo so „survival“ charakterom. Popri prenádherných výhľadoch som sa musel popasovať s takmer každou komplikáciou, akú si viete predstaviť:

• Prírodné živly: Prudký lejak, bičujúci vietor a blesky priamo nad hlavou.

• Terénne prekážky: Beh vo vysokej mokrej tráve, ktorá sťažovala každý krok.

• Technické problémy: Rozmočený papierový preukaz a neustále sa rozväzujúce šnúrky na topánkach.

• Kritický moment: Počas boja s lejakom som stratil pero, ktorým sa zapisovali prechody kontrolami. Našťastie som ho po urputnom hľadaní v tráve našiel, inak by som bol diskvalifikovaný.

Nezabudnuteľné dobrodružstvo

Napriek premočeniu do poslednej nitky a boju s výstrojom to boli jedny z najsilnejších pretekov. Práve táto kombinácia fyzického vyčerpania, náročnej orientácie v búrke a následnej eufórie po dosiahnutí cieľa robí orientačný beh takým výnimočným športom. Worcester Beacon mi ukázal, že aj krátke večerné preteky sa môžu zmeniť na epický súboj s prírodou.

Oakley Woods: Športová čerešnička po návšteve hradu Warwick

Dátum pretekov: 11. august 2010 Lokalita: Oakley Woods (Warwickshire)

Na tento deň sme si naplánovali skutočne pestrý program. Hlavným cieľom bol majestátny hrad Warwick, po ktorom mali nasledovať lokálne orientačné preteky ako pomyselná čerešnička na torte.

História na dosah ruky

Hrad Warwick leží takmer v samom centre rovnomenného mesta. Prehliadka tohto zachovalého sídla bola fascinujúca – atmosféru dotvárali dobové animácie života na hrade a bohatý sprievodný program. Okrem samotných hradných priestorov nás očarili aj rozľahlé a udržiavané záhrady, ktoré rozhodne stoja za návštevu.

Rýchly presun a boj s časom

Po kultúrnom vyžití sme sa presunuli na zhromaždisko pretekov v Oakley Woods, ktoré bolo vzdialené len pár minút cesty autom. Keďže sme boli časovo obmedzení a na mieste sme mohli stráviť maximálne hodinu, zvolil som si kratšiu, „zelenú“ trať.

Okrem časového stresu som pociťoval aj miernu neistotu kvôli technike. Na týchto pretekoch sa totiž používal elektronický systém EMIT. Na rozdiel od u nás bežnejšieho systému SportIdent je EMIT odlišný nielen tvarom preukazu, ale aj spôsobom razenia na kontrolách, na čo si človek musí chvíľu zvykať.

Slnečná bodka za výletom

Napriek časovej tiesni a novej technológii sme trať úspešne zvládli v stanovenom limite. Oakley Woods nás privítalo príjemným lesným terénom a ideálnym bežeckým počasím. Domov sme sa vracali unavení, ale spokojní – bol to jeden z tých krásnych, slnečných dní, na ktoré sa v spojení s britským dobrodružstvom ešte dlho spomína.

Pozrite si celú fotogaleriu zo všetkých pretekov tu: